História

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1355. Bol tu vodný mlyn a drevený chrám. Aj keď nepoznáme meno kňaza, odvtedy evidujeme dejiny farnosti. Koncom 16. storočia žilo
v nej prevažne rusínske obyvateľstvo v 17 poddanských domoch. Vtedy postavili nový drevený chrám a faru.

Z roku 1620 máme doložený prvý záznam o kňazovi Gregorovi a cirkevnej škole
v rukopisnom cyrilskom Evanjeliári. Viedol ju Alexej Popovič. Vo farskom archíve sú uložené aj iné cyrilské liturgické knihy zo 17. storočia: Časoslov (1642), Oktoich (1644), Apoštolár (1684), Kvetná Trioda (1688) a Pôstna Trioda (1694).

V rokoch 1711-1750 viedli farnosť Alexej Demjanovič, Matej Chodaba, Vasiľ Chodaba
a Alexej Demjanovič.

Za kanonickej vizitácie mukačevského biskupa Michala Manuela Oľšavského (1750) fara v Nižnom Tvarožci bola uprázdnená. Vypomáhal Alexej Demjanovič z Vyšného Tvarožca (1742-1750). Za vizitácie biskup kantorovi ustanovil plat v naturáliách a vysvätil Jána Chodabu za diakona ako výpomoc. Pravdepodobne bol vysvätený aj za kňaza, lebo je uvedený v zozname farárov. Farnosť spravoval do roku 1782. Árendovali tu celú usadlosť za 14 florénov. Na spoveď chodilo 200 veriacich. Gazdov bolo 39 a ročne začali dávať
po korci žita a ovsa. Chrám Povýšenia úctyhodného kríža bol drevený, s 3 zvonmi.
Vo Vyšnom Tvarožci bol farárom Alexej Demjanovič. Árendoval si 3/8 pôdy za 4 florény.
Na spoveď chodilo 60 veriacich. Gazdov bolo 10. Ročne dávali od 3/8 zeme po pol korci žita a po korci ovsa. Farár riadne viedol matriku a kantor dostal namiesto platu
do užívania 1/8 pôdy. Chrám sv. Kozmu a Damiána bol drevený, s 2 malými zvonmi.

V roku 1777 Nižnom Tvarožci veriaci začali stavať murovaný chrám.
Je v neskorobarokovom slohu. Zvony nie sú umiestnené vo veži, ale vo vedľajšej drevenej zvonici. Ku chrámu patria aj dve novšie kaplnky medzi dedinami (20. stor.). Aj ony sú zasvätené sviatku Povýšenia úctyhodného kríža.

Potom farnosť viedol kňaz Ján Hodobay (1782-1797). Vtedy sa v tvarožskej farnosti narodil Peter Rojkovič. Po teologickom štúdiu sa stal kňazom východného obradu.

V roku 1792 evidujeme, že súčasťou tvarožskej farnosti bol aj Vyšný Tvarožec. Do konca 18. storočia bol samostatnou farnosťou. Po výstavbe fary v Nižnom Tvarožci sa stal jeho filiálkou (1798). O rok sa vo Vyšnom Tvarožci narodil Jozef Gaganec, ktorý sa stal druhým prešovským biskupom. Bol nositeľom Rádu Františka Jozefa a asistentom pápežského trónu. Zakladal farské školy. Zaslúžil sa aj o to, že učiteľov-kantorov vrchnosť oslobodila od poddanskej povinnosti.

V roku 1795 sa v tvarožskej farnosti narodil Štefan Gaganec, brat Jozefa Gaganca.
Po teologickom štúdiu sa stal kňazom východného obradu. O 3 roky veriaci z Nižného Tvarožca dlh za výstavbu chrámu splatili, a preto sa rozhodli, že vybudujú novú faru.

Potom viedli farnosť kňazi Michal Demjanovič (1805-1827) a Peter Rojkovič (1827-1831).
V roku 1831 v tvarožskom chotári a po celom okolí sa začala šíriť cholera. Vtedy zomrelo približne 19 ľudí. Keď choroba ustúpila farnosť viedol kňaz Ján Petrik (1833-1857).

Pred rokom 1850 postavili novú drevenú školu, v ktorej podľa starých písomností vyučoval roľník Sýkora náboženstvo, čítanie a písanie. Bol prvým učiteľom bez kvalifikácie
a vyučoval iba v zime.

Od roku 1858 viedol farnosť kňaz Augustín Petrik (1858-1890).

O 2 roky ako prvý riadny učiteľ a diplomovaný kantor prišiel vyučovať Michal Miroššay. Učil do roku 1902 a v chráme kantoroval za pôsobenia kňaza Augustína Petrika.

V roku 1869 sa v tvarožskej farnosti narodil Viktor Miroššay. Po teologickom štúdiu sa stal kňazom východného obradu. O 6 rokov sa narodil Mikuláš Petrik (1875). Aj on
po teologickom štúdiu sa stal kňazom východného obradu.

Potom farnosť viedol kňaz Augustín Janovič (1890-1891) a po ňom kňaz Aurel Petrik.

O rok sa v tvarožskej farnosti narodil Alexej Miroššay (1892). Po teologickom štúdiu sa stal kňazom východného obradu.

V roku 1902 za kantora-učiteľa bol vymenovaný Július Demjanovič. Kantoroval
za pôsobenia farára Aurélia (Andreja) Petrika.

O rok obyvatelia obce v Nižnom Tvarožci vymurovali školu a splatili dlh (1903). Július Demjanovič tu pôsobil do roku 1911, a potom ho preložili na Zemplín. Cirkevná škola zabezpečovala vzdelanie pre deti z farnosti aj po Druhej svetovej vojne až do zoštátnenia. Vo Vyšnom Tvarožci začali s výstavbou murovaného chrámu so starým zasvätením. Prvá vrstva je z kameňa, druhá z tehál. Ikonostas zhotovili v rokoch 1909-1911 poľskí majstri.

Od roku 1909 farnosť viedol kňaz Mikuláš Petrik (1909-1932).

O 2 roky do funkcie „kantora-učiteľa“ vymenovali Gejzu Žedenyho. V roku 1914, keď vypukla Prvá svetová vojna, musel odísť na vojnu. Celý rok sa v obci nevyučovalo. Jeho manželka Valéria, diplomovaná učiteľka, sa po dohode s predsedom Školskej stolice rozhodla, že bude vyučovať namiesto neho. V roku 1917 dostala povolenie a začala učiť deti aj z Vyšného Tvarožca, ktoré dochádzali do Nižného Tvarožca.

V roku 1917 obec ostala bez učiteľa. V tom čase učila vo Vyšnom Tvarožci diplomovaná učiteľka Anna Tóthová. Miestnu školu vojnové udalosti zničili, a preto sa gazdovia dohodli, že deti budú dochádzať do Nižného Tvarožca. Aj tu učila Anna Tóthová.

Potom do funkcie „kantora-učiteľa“ vymenovali diplomovaného učiteľa Jána Maďara (1919). Kantoroval od januára do mája roku 1919. Potom odišiel do Maďarska. V septembri bol vymenovaný do funkcie „kantora-učiteľa“ diplomovaný učiteľ Štefan Košč.

V roku 1923 veriaci videli, že fara potrebuje rekonštrukciu. Preto sa rozhodli, že ju opravia. V apríli začali opravovať strechu, a potom pribudovali aj nadstavbu. K farnosti vtedy patrili aj obce Vyšný Tvarožec a Zlaté. Vo Vyšnom Tvarožci chrám zastrešili novou krytinou.

25. septembra 1926 zavítal do farnosti biskup Dionýz Nyarady. Veriaci mu na uvítanie postavili slávnostnú bránu. Tu ho čakali aj deti a miestni učitelia. Privítal ho starosta Ján Zapach a na druhý deň po bohoslužbe odišiel späť do Bardejova. Do funkcie „kantora-učiteľa“ vymenoval Vasiľa Bučinského, emigranta z Ukrajiny. Začal vyučovať 1. októbra 1926 v obci Varadka v okrese Bardejov. Tu pôsobil do 26. septembra 1930.

V roku 1932 Gréckokatolícka školská stolica v Nižnom Tvarožci si zvolila 30. augusta
za „kantora-učiteľa“ Aurela Petrika. Začal vyučovať 1. septembra. Učil len do 1. októbra, lebo ho povolali na vojenskú prezenčnú službu. 5. septembra 1932 zomrel gréckokatolícky farár Nikolaj Petrik. Prešovský biskup vymenoval za nového farára Alexandra Čabiňáka. Vo farnosti začal pôsobiť od 13. októbra. Miestna Školská stolica ho 31. októbra vyhlásila za miestneho učiteľa. Oficiálne začal vyučovať 1. novembra 1932. Pôsobil do roku 1943.

1. apríla 1933 na miesto Alexandra Čabiňáka nastúpil do ľudovej školy v Nižnom Tvarožci Aurel Petrik. V rokoch 1928-1932 dokončil Učiteľský ústav s ruským vyučovacím jazykom v Prešove. 30. augusta 1932 ho Školská stolica zvolila za učiteľa miestnej školy. Keď
1. októbra 1932 musel nastúpiť na vojenskú službu, zastupoval ho Alexander Čabiňák.
29. októbra 1933 bol Dionýz Petrik zvolený za druhého pomocného učiteľa.

1. septembra 1934 Dionýz Petrik odišiel učiť do Vyšného Tvarožca. Na jeho miesto Školská stolica za pôsobenia farára Alexadra Čabiňáka zvolila za učiteľku Annu Petrikovú. Učiteľský ústav absolvovala v Prešove a bola aj kantorkou. V tomto roku sa vo farnosti uskutočnili misie.

13. apríla 1935 miestna škola dostala obežník od Školského inšpektorátu. Oznámili v ňom, že vyučovací slovenský jazyk treba zmeniť na podkarpatsko-ruský. Potom filiálny Chrám sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Tvarožci vymaľovali.

V rokoch 1938-1939 Mikuláš Jordan a Alojz Nevický obnovili maľbu vo farskom Chráme Povýšenia úctyhodného kríža.

O 2 roky dekanská vizitácia tvarožskej farnosti zaznamenala, že v cirkevnej škole vyučovali traja učitelia 154 žiakov (1940).

Od roku 1943 farnosť Nižný Tvarožec viedol kňaz Eliáš Baláž (1943-1948). V Matrike pokrstených (číslo 3, 1947) je záznam o krste Dionýza Baláža, syna Eliáša Baláža, správcu farnosti v Nižnom Tvarožci. Krstiteľom bol prešovský biskup Vasiľ Hopko (19. január). Krstný otec Ivan Rohaľ-Iľkiv sa o tri roky pridal k iniciátorom a organizátorom Prešovského soboru.

Potom farnosť viedol kňaz Štefan Vojtovič (1948-1951) až do roku 1951, lebo prestúpil
do Pravoslávnej cirkvi. Zomrel 4. novembra a je pochovaný pri chráme.

Po legalizácii Gréckokatolíckej cirkvi v Československu (1969) farnosť viedol gréckokatolícky kňaz Vojtech Schudich do roku 1971.

V rokoch 1972-1978 farnosť viedol kňaz Štefan Molčányi. V Prešove študoval teológiu spolu s Vasiľom Hopkom, a preto ho počas svojho pôsobenia v Nižnom Tvarožci pozval do farnosti (1975). Veriaci si spomínajú ako sa biskup v chráme hlboko poklonil, kľakol si a čelom sa dotkol zeme. V kázni si zaspomínal aj na udalosti prežité so spolužiakom Štefanom Molčányim.

Potom postavili v Nižnom Tvarožci novú farskú budovu za pôsobenia kňaza Jozefa Gduľu (1979-1982). Farnosť viedol až do roku 2006.

V roku 1984 v tvarožskej farnosti sa narodil Vladislav Petrik. Za kňaza bol vysvätený
v Prešove (2011).

O 2 roky veriaci vo Vyšnom Tvarožci sa rozhodli pre obnovu chrámu.

Potom obnovili Chrám Povýšenia úctyhodného kríža v Nižnom Tvarožci (1991-1994). Ikonostas bol v havarijnom stave, a preto ho predali Múzeu ukrajinskej kultúry
vo Svidníku. Nový ikonostas namaľoval Ján Krajňák. 18. septembra 1994 chrám posvätil prešovský biskup Ján Hirka.

V roku 1996 generálny vikár Ján Gajdoš posvätil na Chráme sv. Kozmu a Damiána
vo Vyšnom Tvarožci pamätnú tabuľu na počesť druhého prešovského biskupa Jozefa Gaganca (1793-1875).

Od 15. júla 2006 bol správcom farnosti kňaz Pavol Vaľko. Pôsobil do 17. júla 2011. Jeho bohatá dušpastierska služba je zaznamenaná v kronike. Za jeho pôsobenia sa slúženie liturgie pri kaplnke stalo tradíciou. Po ňom viedol farnosť kňaz Miroslav Gavala.

V septembri 2009 bol Maroš Petrik, rodák z Vyšného Tvarožca, prijatý za bohoslovca
a začal študovať na Teologickej fakulte v Prešove.

V apríli 2011 jeho starší brat Vladislav Petrík dokončil na Teologickej fakulte v Prešove diplomovú prácu na tému Biskup Jozef Gaganec a jeho doba a 2. júna bol vysvätený
za kňaza arcibiskupom Mons. Jánom Babjakom SJ.

V roku 2012 z latinčiny preložil kňaz Anton Semeš vizitáciu mukačavského biskupa Michala Manuela Olšavského (1750-1753) a do slovenčiny ju prepísal správca farnosti Miroslav Gavala. Aj táto publikácia sa stala prameňom pri tvorbe Historického schematizmu Prešovskej metropolie.

V roku 2013 miestny kňaz inicioval vznik modlitbovej skupiny (Modlitby matiek)
aj vo filiálnej obci. Matky sa začali stretávať a modliť za svoje deti v rodinných domoch podľa dohody.

27. júla 2014 Vyšný Tvarožec si pripomenul 600. výročie prvej zmienky o obci. Pri tejto príležitosti vydal knihu Emil Balaščák s názvom Vyšný Tvarožec. Sú v nej zaznamenané
aj cirkevné udalosti, ľudová kultúra a podrobné rodostromy občanov.

V roku 2015 v Nižnom Tvarožci veriaci dali obnoviť národnú kultúrnu pamiatku – drevenú zvonicu z 18. storočia (1777). Pri realizácii tohto projektu významnou mierou prispela starostka obce Dana Karnišová. Na pamiatku tejto udalosti Spolok sv. Cyrila a Metoda vydal publikáciu Vzácny nález cyrilských kníh, ktorú napísal správca farnosti.

28. februára 2016 na Tretiu pôstnu nedeľu sa tvarožskí veriaci modlili moleben na počesť biskupa Vasiľa Hopka spolu s veriacimi, ktorí sú s ním vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu. Pripomenuli si jeho slová: „Ja tu idu, bo mij koriň stadi.“

V roku 2017 Spolok sv. Cyrila a Metoda vydal knihu Blahoslavený Vasiľ Hopko. Správca farnosti v nej zaznamenal biskupov životopis a obohatil ju dobovými fotografiami. Zmieňuje sa o Vyšnom Tvarožci, Hrabskom, Oľšavici, Blažove, Prahe, Prešove, Oseku, Davidove a Bratislave.

V roku 2018 na fare zriadil správca farnosti farský archív a v ňom zhromaždil vzácne cyrilské liturgické knihy zo 17.-20. storočia. Nahral aj krátky rozhovor do Rádia Regina. Záznam na CD je uložený vo farskom archíve.

O rok navštívila farnosť Nižný Tvarožec regionálna televízia a natočila krátku reportáž
o drevenej zvonici a ľudových zvykoch (2019). Keď sa aj redaktorka RTVS Tatiana Godorová dozvedela o zaujímavosti, že veriaci pri návšteve chrámu musia prechádzať
cez drevenú zvonicu, navštívila farnosť s televíznym štábom a natočila o drevenej zvonici
so správcom farnosti krátku reportáž. Odvysielala ju náboženská relácia Orientácie.

19. augusta 2020 navštívili farnosť Nižný Tvarožec dvaja redaktori Televízie LUX a nahrali krátky videozáznam do relácie Týždeň s farnosťou. 17. septembra 2020 bola kanonická vizitácia. Vo Vyšnom Tvarožci 4. októbra správca farnosti posvätil tajomstvá posvätného ruženca. Začala fungovať Ruža s 20 členmi. 21. novembra bola uvedená do cirkevnej praxe internetová stránka farnosti pod názvom „farnostniznytvarozec.sk“.